Som panelákové dieťa. To sa berie skôr ako za nevýhodu, ale ja som bola vždy spokojná.
Kamarátky nebývali na vedľajších uliciach ale vchodoch, takže sme mali k sebe blízko, dokonca sme mali ponaťahované šnúry z detských izieb po ktorých sme si posielali tajné odkazy alebo dobroty. Keď bolo vonku škaredo prekecali sme hodiny na schodoch chodby pozerajúc na padajúci dážď. Navštevovali sme sa v papučiach a v nedeľu to v paneláku vždy rozvoniavalo rezňami a koláčmi.
No najradšej som mala našu strechu. To bol objav môjho detstva. Bolo z nej vidieť celý veniec hôr, ktorý obkolesoval naše bydlisko, rieku, kostolné veže s hodinami, k frajerovi do okna a boli tam tie najkrajšie západy slnka- lebo na siedmom poschodí trvali oveľa dlhšie. Tam som sa učila na všetky dôležité skúšky, chytala bronz alebo si čítala. Aj keď bola uprostred sídliska bolo tam ticho a najmä v lete tam vial príjemný vánok, čo bolo vždy osviežujúce.
Cez víkend bolo krásne počasie a tak som si podvečer vybehla opäť u našich o poschodie vyššie a zahľadela sa do zapadajúceho slnka ako vtedy...
.JPG)
♥
lace dress // Conscious Collection by H&M
boots // e-bay
cross necklace // e-bay
fedora // local shop
♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára